Život Prešova
online
online
Pred 120 rokmi sa narodil český básnik Jiří Wolker
29.03.2020 Celý región
Prostějov/Bratislava
29. marca (TASR) – Vďaka svojmu výnimočnému básnickému talentu sa stal
Jiří Wolker v bývalom Československu legendou. Od narodenia českého
básnika, teoretika proletárskeho umenia a publicistu uplynie v nedeľu
29. marca 120 rokov.
Jiří Wolker sa narodil 29. marca 1900 v Prostějove ako syn bankového úradníka, vyrastal v prostredí rodinnej pohody a blahobytu. Chodil do skautingu a cvičil v Sokole, prázdniny trávil na vidieku u starej mamy pri Olomouci. Od roku 1919 študoval v Prahe právo a rok navštevoval na Filozofickej fakulte prednášky F. X. Šaldu a Zdeňka Nejedlého. Bol to elegantný mladý muž so šľachtickým vystupovaním. Málo sa vie o tom, že Wolker mal aj výtvarné a hudobné nadanie - výborne hral na husliach i na klavíri.
Prvá básnická zbierka Host do domu(1921) mala rysy poézie mladých básnikov povojnovej doby - cítiť z nej pokoru, súcit s chudobnými, náboženskú symboliku. Básnická skladba Svätý kopček (1921), ktorá bola na želanie autora priraďovaná k prvej zbierke, s ňou tvorí spojenie, ale aj prechod k novej fáze tvorby. V zbierke sociálnej poézie Ťěžká hodina (1922) poukazoval na nutnosť zničiť starý svet, aby mohol byť vybudovaný svet lepší. Počet epických básní, zvlášť balád, napĺňa zbierku dramatickosťou a tragikou.
Mladý Wolker sa horlivo zúčastňoval aj na pražskom literárnom živote, v rokoch 1922-1923 bol významným členom umeleckého združenia Devětsil (združenie ľavicových umelcov).
Pocity prvých povojnových rokov, predstava kolektívnej jednoty, tendencia pretvoriť svet revolučno-sociálnym spôsobom, ako aj literárny smer unanimizmus (jeho najtypickejším predstaviteľom bol francúzsky spisovateľ Jules Romains) ovplyvnili tvorbu mladého básnika. Ani polemické vystúpenia niektorých českých autorov v roku 1925 pod heslom "Dosť bolo Wolkra" slávu jeho tvorby, zaradenej medzi tzv. proletársku poéziu, nezastavili.
Jiří Wolker uplatnil vo svojich dielach mimoriadnu etickú naliehavosť i štýlovú originalitu. Stal sa jedným z najvýraznejších a najtalentovanejších českých básnikov, poézia ktorého nadväzuje na najlepšie tradície českej veršovanej epiky Jana Nerudu, Petra Bezruča, Viktora Dyka, ale najmä Karla Jaromíra Erbena.
Zdravie Jiřího Wolkra nebolo od detstva pevné, často trpel na zápaly mandlí a prechladnutia. Počas pobytu pri mori v roku 1922 sa začali prejavovať príznaky tuberkulózy, ktorá naplno prepukla na jar 1923. Jeho zdravotný stav sa zhoršil, nepomohol ani pobyt v pľúcnom sanatóriu v Tatranskej Polianke vo Vysokých Tatrách, kde sa liečil od júna do decembra 1923.
Krátky život českého básnika Jiřího Wolkra, ktorý do literatúry vstúpil začiatkom 20. rokov 20. storočia, sa skončil v rodnom Prostějove 3. januára 1924, kde zomrel vo veku nedožitých 24 rokov.
Mnohé z jeho básní a balád patria dodnes k najznámejším textom českej poézie, rovnako ako jeho nesmrteľný epitaf, ktorý napísal 36 dní pred svojou smrťou:
"Zde leží Jiří Wolker, básník, jenž miloval svět
a pro spravedlnost jeho šel se bít.
Dřív než moh' srdce k boji vytasit,
zemřel – mlád dvacet čtyři let."
Jiří Wolker sa narodil 29. marca 1900 v Prostějove ako syn bankového úradníka, vyrastal v prostredí rodinnej pohody a blahobytu. Chodil do skautingu a cvičil v Sokole, prázdniny trávil na vidieku u starej mamy pri Olomouci. Od roku 1919 študoval v Prahe právo a rok navštevoval na Filozofickej fakulte prednášky F. X. Šaldu a Zdeňka Nejedlého. Bol to elegantný mladý muž so šľachtickým vystupovaním. Málo sa vie o tom, že Wolker mal aj výtvarné a hudobné nadanie - výborne hral na husliach i na klavíri.
Prvá básnická zbierka Host do domu(1921) mala rysy poézie mladých básnikov povojnovej doby - cítiť z nej pokoru, súcit s chudobnými, náboženskú symboliku. Básnická skladba Svätý kopček (1921), ktorá bola na želanie autora priraďovaná k prvej zbierke, s ňou tvorí spojenie, ale aj prechod k novej fáze tvorby. V zbierke sociálnej poézie Ťěžká hodina (1922) poukazoval na nutnosť zničiť starý svet, aby mohol byť vybudovaný svet lepší. Počet epických básní, zvlášť balád, napĺňa zbierku dramatickosťou a tragikou.
Mladý Wolker sa horlivo zúčastňoval aj na pražskom literárnom živote, v rokoch 1922-1923 bol významným členom umeleckého združenia Devětsil (združenie ľavicových umelcov).
Pocity prvých povojnových rokov, predstava kolektívnej jednoty, tendencia pretvoriť svet revolučno-sociálnym spôsobom, ako aj literárny smer unanimizmus (jeho najtypickejším predstaviteľom bol francúzsky spisovateľ Jules Romains) ovplyvnili tvorbu mladého básnika. Ani polemické vystúpenia niektorých českých autorov v roku 1925 pod heslom "Dosť bolo Wolkra" slávu jeho tvorby, zaradenej medzi tzv. proletársku poéziu, nezastavili.
Jiří Wolker uplatnil vo svojich dielach mimoriadnu etickú naliehavosť i štýlovú originalitu. Stal sa jedným z najvýraznejších a najtalentovanejších českých básnikov, poézia ktorého nadväzuje na najlepšie tradície českej veršovanej epiky Jana Nerudu, Petra Bezruča, Viktora Dyka, ale najmä Karla Jaromíra Erbena.
Zdravie Jiřího Wolkra nebolo od detstva pevné, často trpel na zápaly mandlí a prechladnutia. Počas pobytu pri mori v roku 1922 sa začali prejavovať príznaky tuberkulózy, ktorá naplno prepukla na jar 1923. Jeho zdravotný stav sa zhoršil, nepomohol ani pobyt v pľúcnom sanatóriu v Tatranskej Polianke vo Vysokých Tatrách, kde sa liečil od júna do decembra 1923.
Krátky život českého básnika Jiřího Wolkra, ktorý do literatúry vstúpil začiatkom 20. rokov 20. storočia, sa skončil v rodnom Prostějove 3. januára 1924, kde zomrel vo veku nedožitých 24 rokov.
Mnohé z jeho básní a balád patria dodnes k najznámejším textom českej poézie, rovnako ako jeho nesmrteľný epitaf, ktorý napísal 36 dní pred svojou smrťou:
"Zde leží Jiří Wolker, básník, jenž miloval svět
a pro spravedlnost jeho šel se bít.
Dřív než moh' srdce k boji vytasit,
zemřel – mlád dvacet čtyři let."
www.ZIVOTPO.sk
